Pravdou je, že strážcovia prírody existujú. Sú to profesionáli, aj dobrovoľníci, a nie je ich málo. Existujú však - česť výnimkám - len na papieri. Preukazy si mnohokrát povybavovali hlavne preto, aby mali povolený vstup autom do lesa. Netaja sa tým, že mnohí z nich sú nadšenými poľovníkmi, ako napríklad vedúci oddelenia na Odbore starostlivosti o životné prostredie Ing. Patrik Lutter. Keď som sa rozprával s Mgr. Máriou Šavelovou, ktorá má spomínanú agendu na starosti, snažila sa ma presvedčiť, že stráž funguje, strážcovia monitorujú územie, len ich nie je vidieť. Vraj totiž pracujú v utajení. Zrejme sa pohybujú v lesoch neviditeľní ako inšpektor Clouseau.
Tridsať rokov chodím dennodenne krížom-krážom po bratislavskom lesoparku, ale aj po ostatných územiach Malých Karpát. Zatiaľ som nestretol žiadneho strážcu. Nevykúkali ani spoza stromov ani z roklín. Môj pes by ich zacítil. Pýtal som sa stoviek ľudí. Nielen tých, ktorých stretávam v lese pravidelne, ale aj náhodných milovníkov prírody. Nikto z nich žiadneho nestretol a ani nevedia, že niečo také existuje. Čo počúvam za tie desaťročia, sú len ponosy, že bratislavský lesopark nik nechráni. Znamená to, že Oddelenie ochrany prírody je v Bratislave zbytočné? Keďže spomínaný úrad patrí pod Ministrestvo vnútra SR, stráž ochrany prírody treba zrušiť a agendu prideliť Policajnému zboru SR. Samozrejme, tým pádom treba balík peňazí určený úradu prideliť policajnému zboru.
Napokon, pri každom probléme v lese ľudia automaticky volajú na príslušné oddelenie policajného zboru. A sú to príslušníci policajného zboru, ktorí sa snažia urobiť poriadok. Viď nedávne výruby lesa na Krahulčej ulici.
Úradníci, ktorí majú túto agendu v popise práce sedia na svojich stoličkách už dlhé roky, a preto nemôžeme očakávať, že sa situácia zmení k lepšiemu.
