V stratke. V ten deň bolo naozaj zlé počasie, pršalo a fúkal studený vietor. Boli sme vtedy študenti 2. ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského - odbor žurnalistika. Išli sme na Hviezdoslavovo námestie s dosť malou dušičkou, no mali sme požehnanie od nášho vedúceho ročníka Jána Sanda, ktorý nám povedal, že ak budeme mať problémy s príslušníkmi VB, aby zavolali jemu. Posiela nás tam ako pozorovateľov, aby sme si urobili obraz aj z druhej strany. Za túto učasť totiž hrozilo vyhodenie zo školy a postih rodičov zo strany všemocnej ŠtB. Bola to zo strany vedúceho ročníka na tie časy veľká odvaha.
Celú akciu koordinovala podzemná cirkev a jej predstavitelia František Mikloško a Ján Chryzostom Korec. Patrili v tých časoch k hŕstke slovenských disidentov. Nebudem nikoho zaťažovať detailami, ale na námestí jedno za druhým lietali polievacie autá a napriek tomu, že pršalo, striekali prúdy ľadovej vody priamo na ľudí. Samozrejme, boli tam stovky policajtov, jednotka rýchleho nasadenia, eštebáci, ale aj reportéri britskej a rakúskej televízie. Smiešnie boli pokyny veliteľov VB, ktorý do vysielačiek revali " tu Gama jedna, Gama jedna volám všetky Gamy". Napokon, toto sú historicky známe informácie. Neskôr potom herec Andy Hryc niekde zohnal nahrávku, kopírovali sme si ju na kazety a šírili ďalej a ľudia pokrikovali po uliciach "tu Gama jedna, Gama jedna". Verím, že včerajší deň si pripomenuli všetci skušní ľudia, ktorí naozaj chcú, aby sme my a naše deti žili v demokratickej a usporiadanej krajine s aspoň štipkou zodpovednosti a morálky.
Včerajší deň si však akosi zabudol pripomenúť práve kardinál Korec a svoj čas venoval podpore prezidentskej kandidatúry človeka, od akých sme sa v roku 1988 a 1989 chceli oslobodiť. Je to smutné hlavne preto, že práve členovia strany, ktorých pohrobkov kardinál Korec predhadzuje národu, ho zavreli na dlhé roky do väzenia a zakázali mu vykonávať poslanie kňaza. Po jeho včerajšom vystupení sa len potvrdila smutná pravda, že katolícka cirkev po roku 1989 na Slovensku, jej morálka a prejavy, nemajú nič spoločné s vierou a pokáním. Veľkú časť svojej činnosti nevenuje ekuméne, ale mieša sa do politiky, ako sme to mohli pocítiť už veľakrát, a namiesto stmeľovania robí rozbroje. Možno preto čoraz viac počúvam: "áno som veriaci, ale na vieru nepotrebujem ani kostol, ani kňaza." Samozrejme, česť výnimkám. Bude na tom ale asi veľký kus pravdy.