Kým začal rozprávať, musel mu vysvetliť napríklad: prečo mu vraveli, že si má dať do živnosti všetko. Čo to znamená, keď podnikateľ vlastní na Slovensku niekoľko eseročiek, zaoberá sa od čistenia nechtov, usporadúvaním svadieb, cez ťažbu dreva až po prevádzku elekrární. Krútil hlavou a nerozumel. Nerozumel ani odpočtom DPH, nerozumel, ako si môžu v reštauračných zariadeniach brať späť pokladničné lístky a následne ich rýchlo skenovať (tomu veľmi nerozmiem ani ja, ale deje sa to), aby tak vymazali zisk, prípadne blok v reštaurauráciach vôbec nedostať.
Samozrejme, ani on, ani ja netvrdíme, že v Nemecku sa nepodvádza. No oveľa viac ľudí sa snaží správať podľa pravidiel. Asi sa im to vypláca.
Bolo pre neho tiež šokujúce, že na Slovensku vlastne neexistujú záruky za odvedenú prácu v stavebníctve. Pretože firmy, ktoré najímajú na robotnícke práce ľudí, ktorí nie sú vyučení v stavebníctve, po dostavaní veľkej stavby zaniknú. Tí, istí majitelia založia novú firmu pod pozmeneným názvom, a stavajú ďalej. Až na výnimky, ktoré odhalili médiá, alebo sa na stavbe stane tragédia, sa nikomu nič nestane. Nestane preto, lebo ako sme sa presvedčili, štátne orgány, ktoré by toto mali stavby kontrolovať a dozorovať, sú uzko - niekedy až rodinne - prepojené na týchto "podnikateľov". Podľa názoru môjho kamaráta, ak by sa takto postupovalo v Nemecku, ich ekonomika by sa prepadla minimálne na úroveň Španielska. Napokon, poznáme príbehy slovenských robotníkov z nemeckých stavieb. Všetky tie poistenia a povolenia, ktoré potrebujú.
Takže, ako to funguje v Nemecku? Majiteľ eseročky musí mať odborné predpoklady na vykonávanie konkrétnej činnosti. To znamená absolvovanie príslušného štúdijného odboru, v akom ide podnikať. Na založenie s.r.o. musí zložiť ako záruku 25 000 euro, podotýkam v hotovosti. Tým vlastne dokáže, že to s podnikaním myslí vážne. Ak spôsobí škodu väčšieho rozsahu, ktorú nepokryje finančná záruka siahne sa mu na osobný majetok, nezáleží, že vlastní "len s.r.o"..
Pri vykazovaní daní sa preveruje, akú sumu podnikateľ odvádza. Prvý rok sa mu nemusí dariť, vtedy nezaplatí žiadne dane, stať sa to môže aj o rok. Ak sa však "nedarí" firme aj tretí rok, majiteľa si správca dane predvolá a zisťuje, prečo prevádzkuje firmu, ktorá je stratová. A tiež, z čoho vlastne žije. Ak firmu nezruší, zruší mu ju príslušný úrad. Úrady preverujú obrat, zisky a náklady a tie nie je ťažké prepočítať. Podnikatelia sa snažia dodržiavať všetky predpisy, pretože za každé vedomé pochybenie hrozí strata osobného majetku A to bez výnimky. Zbytočne by ste majetok prepisovali na rodinných príslušníkov alebo bezdomovca na ulici. Nedovolia vám to. Najprv sa preverujú ich majetkové pomery. Prepísať, predať pod cenu alebo darovať sa vám nepodarí. Určí sa výška škody a trhová hodnota vášho majetku. Škody zaplatíte v opačnom prípade sa tým hneď zaoberá prokurátor a sudca.
Na záver ešte malá poznámka: Neviem ako by sa páčilo našim "veľkohubým podnikateľom", keby v Nemecku museli platiť 56 percentnú daň.