Môžete mať na všetko potvrdenia, relevantné dôkazy opečiatkované štátnymi inštitúciami, nič vám nepomôže. Developeri a "stavitelia" čiernych stavieb sa budú uškierať.
Zdrapom papiera sú aj územné plány zón, kde je vraj prísnejšie stanovené, čo, kde a ako sa má stavať. Zdrapom papiera sú aj územné rozhodnutia, stavebné povolenia a predložené projekty. Nie je totiž problémom, a deje sa tak takmer vždy, zmeniť projekt pred dokončením, niekoľkonásobne ho zväčšiť, a z výstavby pár viliek sa stane sídlisko. Nie je problém ani čiernu stavbu dodatočne legalizovať a skolaudovať. Nedeje sa tak len v okrajových častiach mesta, ale aj v historickom jadre a centre, kde sa dennodenne pohybujú desaťtisíce ľudí. Táto situácia sa stáva neúnosnou za posledné roky, práve počas funkčného obdobia Milana Ftáčnika.
Preto keď si kladiete otázku, kto je za toto zodpovedný čo vás napadne? Je to predovšetkým a pochopiteľne vedenie mesta, ale svoju zodpovednosť nesú aj poslanci mestského zastupiteľstva. Najmä v posledných štyroch rokoch do lavíc Primaciálneho paláca, česť výnimkám, zasadli ľudia, ktorí nemajú ani poňatia, ako by malo moderné mesto vyzerať. A akoby sa malo vysporiadať so socialistickou minulosťou. Najhorší sú tí, ktorí tam sedia už neviem koľké volebné obdobie. Pozerať videozáznamy zo zasadnutí mestského parlamentu, všímať si, kto a ako vystúpil a ako sa hlasovalo o dôležitých veciach, kto kedy prišiel a neprišiel na zasadnutie, vás doženie k šialenstvu. Či už to boli predaje majetku mesta, prenájmy alebo stavebné rozhodnutia.
Celým tým nezmyslom, ktorý sa volá Návrh územného plánu Bratislavy zmeny a dodatky 04, vás nebudem zaťažovať, ale uvediem len niektoré príklady. Do tohoto materiálu sa dostala výstavba bytoviek v Podhorskom páse Bratislavy s akože chránenými vinohradmi a to napriek tomu, že aj tu platí územný plán zóny. Stabilizované územia v niektorých častiach mesta sú stabilizované, ale navrhovatelia na záver odstavca v mnohých prípadoch vsunuli pár slovíčok, že je predsa len možná ďalšia výstavba. Iné územia sa zase zo stabilizovaných menia na rozvojové. Každá časť mesta má stanovené niečo, čo sa tam vlastne má stavať, ale nikde nie sú uvedené presné podmienky. Samozrejme, v niektorých mestských častiach sa vylučuje výstavba priemyselných kombinátov, energetických zdrojov, hál, skladov a iné. Ale podstatou je, že takmer bez výnimky sa budú narušovať ucelené mestské štvrte a to z architektonického hľadiska. Len ako príklad uvediem Dúbravku, Ružinov, Nové Mesto - spomínaný Podhorský pás, ale aj vilovú štvrť Koliba a obec Devín, Krasňany a Raču. Pritom Bratislava má dobré pozemky na výstavbu zaujímavých projektov pre ďalších asi 300 000 obyvateľov. Nakoniec sa menia aj pozemky kde má byť les a oddychové zóny na "malopodlažnú výstavbu". Tá malopodlažná v Bratislave znamená štyri poschodia. Keď sa nejaké pridá nevadí.
Takže pán primátor so svojou suitou nám buduje nie zelené mesto, ako to sľúbil pred voľbami, ale betónové mesto. A nielen to, ale asi aj betónový les a betónové vinohrady. Možno však chce ten betón natrieť na zeleno aj so svojimi spolupracovníkmi. Asi tak si vedenie mesta predstavuje tú zeleň. Len musia vybrať nejakú ekologickú farbu, nie syntetickú.
