Komunálni politici sú vraj ľahšie ovplyvniteľní lokálnymi tlakmi. Po voľbách sa môže úplne zmeniť pomer poslancov a vedenie, či už v mestskej časti alebo v mesta. A môže sa stať, že nastúpia ľudia, ktorí budú mať len a len osobné záujmy a budú prihrievať polievočku vybranej, úzkej skupine ľudí. Napokon, akoby tam už neboli teraz.
Na jednej strane má minister Ľubomír Jahnátek pravdu. Naozaj máme medzi mestskými a miestnymi poslancami ľudí, ktorých životným krédom je priživovať sa na daniach obyvateľov. Rozlezení sú po predstavenstvách a dozorných radách častokrát nefunkčných podnikov, ktoré zriadilo buď mesto alebo miestna časť a za "malú pozornosť" prihrajú štátnu zákazku buď svojej rodine alebo kamarátom. Žijú v podstate len z týchto kšeftov, keďže niektorí z nich nemajú riadne zamestnanie alebo živnosť, či firmu.
Na druhej strane sú však ľahšie kontrolovateľní priamo občanmi, aj keď veľká skupina voličov volí práve tých, o ktorých vedia, že sú paraziti. A tomu naozaj nerozumiem.
Veľkým negatívom je však skutočnosť, že vo vedení štátnych lesov sú nominanti vládnych strán, ktorým častokrát veľmi málo záleží na tom, ako bude vyzerať tvár krajiny - v našom prípade Bratislavy. Neviem, podľa akého kľúča ministerstvo pôdohospodárstva týchto ľudí vyberá, prípad bývalého riaditeľa Alojza Riška je známy: podozrivé výmeny z Handlovej do Bratislavy, jazda pod vplyvom alkoholu a spôsobená dopravná nehoda - to sú predpoklady na výkon takejto mimoriadne zodpovednej verejnej funkcie?
V katastri hlavného mesta sa nachádzajú lesy, ktoré nielenže dotvárajú unikátnosť tohoto miesta, teda majú krajinotvorný prvok, ale sú vzácne pre výskyt jednotlivých druhov rastlín a živočíchov. Nachádzajú sa tu územia s najvyšším stupňom ochrany. Tieto lesy a lúky nepatria len Bratislavčanom, ale určené sú na oddych všetkým obyvateľom Slovenska, poprípade zahraničným turistom. Akýchsi dosadených úradníkov, ktorí sedia na generálnom riaditeľstve v Banskej Bystrici, bude pramálo zaujímať, aké problémy sú v bratislavských lesoch. Lesy sú síce v pôsobnosti lesného závodu v Smoleniciach, ale tam nie je ten najväčší problém. Kameň úrazu sú zámeny pozemkov, a tie sa podpisujú na generálnom riaditeľstve práve v Banskej Bystrici. Ako teda tento gordický uzol rozťať?
Buď budeme mať v mestskom parlamente a vo vedení mesta ľudí, ktorým naozaj záleží na tom, ako hlavné mesto a okolitá príroda vyzerá - čo nemáme a ani sme doteraz nemali a pokiaľ budú vo vedení štátnych lesov ľudia, ktorí lesy považujú len za výrobnú fabriku kdesi v kolónii tak sa nepohneme nikam.
Vedenie mesta poznáme všetci. To terajšie sú len prázdne sľuby a primátor len nastrčená bábka, ktorou rôznymi nitkami pohybujú rôzni mocní finančníci. A mestskí poslanci? Niekedy mám pocit, že škoda slov. Len sa pozrite na ich zloženie a skúste si pozrieť nejaký záznam z rokovania o vážnych problémoch mesta. Samozrejme, nie sú takí všetci, medzi tými štyridsiatimi piatimi sú naozaj štyria - piati, ktorí majú záujem naozaj niečo vyriešiť.
Riešenia sú teda dve: buď si voliči v novembri zvolia do vedenia mesta ľudí, ktorí majú aspoň trochu vzťah k miestu, kde žijú, alebo ministerstvo pôdohospodárstva vymenuje do vedenia štátneho podniku Lesov SR človeka, ktorý nebude kšeftovať s pozemkami a opitý sedieť za volantom.