Pridali sa však aj iní politickí zlatokopi, ktorí by sa bez priživovaní sa na štátnom rozpočte v podobe štátnych zákazok a vyžieraní eurofondov, chodili po žobraní. Na malé Slovensko je týchto veľkopríživníkov dosť. Ľudia ako Miroslav Výboh, Juraj Široký, Ivan Kmotrík, Dušan Mráz z Doprastavu, MGUMáci z Penty a JaT. Štátne zákazky a privatizácia nemocníc, poprípade obecné pozemky, výstavba diaľníc alebo bačovanie v energetike. Teda nič, čo by vybudovali na zelenej lúke a čo by vyžadovalo aspoň základy podnikateľskej zručnosti. Totálna neschopnosť týchto pseudopodnikateľov je až taká, že ani tieto projekty nevedia - za podpory štátu a Európskej únie - realizovať sami. Zoberú len balík peňazí, častokrát viackrát navýšený a prácu následne vykoná druhá, tretia, štvrtá firma v poradí. A nečudujem sa, keď tá posledná, ani nedostane zaplatené. Sympatizanti vládnej strany Smer však zaplatené dostanú, a nie toľko, koľko je zmluvne podchytené, ale koľko oni uznajú za vhodné. Preto napríklad výstavba diaľníc je na Slovensku drahšia ako vo Švajčiarsku. Ich absolútna neschopnosť však občas - málokedy - praskne, ako sa stalo v prípade Doprastavu, jedného z najväčších príživnikov na štátnom rozpočte, ktorý nebol schopný platiť subdodávateľom, teda po slovensky naozaj tým, ktorí danú zákazku urobili. Byť tak v Nemecku alebo Rakúsku videli by ste koľko sto ľudí a firiem by exekútor vyplatil z Mrázových bankových účtov.
Ako by toho však nebolo dosť, tieto firmy čerpajú aj podstatnú časť eurofondov. Asi preto Brusel stopol Slovenku veľký objem peňazí, keď naposledy odmietol preplatiť Kmotríkove kšefty so štátom podvodne kryté 500 eurovou zákazkou za 20 miliónov eur. Toto by naozaj nenapadlo ani najväčšieho zlodeja a podvodníka! To, že Brusel už takto zasiahol viackrát voči Slovensku, je len dôkazom, že sa bruselským úradníkom asi nepáči Vážneho vážne "bačovanie" s eurofondami a ich prideľovanie straníckym privatizačným veľkopodnikateľom.