Bratislavský komunálny megabordel

Autor: Robert Puk | 25.1.2017 o 13:59 | Karma článku: 8,52 | Prečítané:  1562x

Áno, komunálny megabordel, ktorý sa každým rokom stupňuje a v súčasnosti dosiahol už vesmírne parametre.  

Nie je to len o primátorovi, mestských poslancoch, starostoch, miestnych poslancoch a zamestnancoch samosprávy. Tu za roky vznikla chobotnica, ktorá obsahuje desiatky osôb, ktoré sa striedajú vo funkciách systémom rotácie kádrov. Raz pracujú v miestnej časti a ak ich aj nový starosta vyhodí, prejdú na magistrát alebo naopak. Keď sa to nepodarí, ešte je tu župa. A ak majú stranícke tričko vládnej strany, môže ich zachrániť štátna správa - v našom prípade Okresný úrad Bratislava.

To, čo sa mi však podarilo objaviť v poslednom čase sú dva prípady absolútneho zlyhávania práce komunálnikov. A to už nie je ani drzosť, ale zhovädilosť.

V mestskej časti Devín pracuje v komisii výstavby, územného rozvoja, životného prostredia, dopravy, ochrany verejného poriadku a verejného záujmu istá Šarlota Mráziková, ako člen-občan. Predtým, v rokoch 2006 až 2014 bola predsedníčkou a členkou tejto komisie ako poslankyňa. V posledných voľbách sa jej nepodarilo presadiť. Po Devíne však nejaký dobrák alebo partia jej priaznivcov rozširuje, že je mestskou poslankyňou v Bratislave ohľadne výstavby. A vraj sa bez nej v Devíne nič nepohne. Je úzko naviazaná na starostku Kolkovú, údajne ona riadi radnicu. Nuž, keď sa pozriete do katastra tak pozemkov má jej rodina v Devíne požehnane, zaujímavé by bolo zistiť koľko z nich patrilo mestu a miestnej časti a za aký finančný obnos ich kúpili.. Ešte väčší šok dostanete, keď do Googlu naťukáte jej meno a objaví sa vám oficiálna stránka Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy - tam figuruje jej meno ako mestskej poslankyne. Pre istotu som si túto stránku odfotografoval, pretože po vyjdení tohoto článku pravdepodobne zmizne. Nijakou mestskou poslankyňou nie je a nikdy ani nebola. Aby toho nebolo dosť existuje darovacia zmluva z roku 2009, kde sa k najlukratívnejším pozemkom v Devíne na Slovanskom nábreží o rozlohe 9750 metrov štvorcových dostal akýsi ujo z Dlhých Dielov. V okolí sa meter štvorcový predáva za 350 až 400 eur. Toto sa deje v samospráve, ktorej obec je v nútenej správe už 12 rokov. Za ten čas sa jej dlh zvýšil z pôvodných 6,7 milióna eur na 10,4 milióna. A keďže na oficiálnej stránke mestskej časti Devín sa k informáciám ohľadne predaja a správy majetku k ničomu nedostanete, ani ju neotvárajte. Je to zbytočné.

A teraz druhý tragikomický prípad. Je ním kataster, majetok hlavného mesta, teda jeho nehnuteľnosti. Pred viacerými mesiacmi poverili mestskí poslanci hlavného kontrolóra mesta Petra Šinályho, aby so svojim tímom spracovávali informácie o tom, čo vlastne Bratislava vlastní. Ide, samozrejme, hlavne o pozemky v jej katastri. Pri serióznej práci približne troch ľudí a postupnom systematickom hľadaní podľa katastrálnych území, je to práca tak na mesiac.

Čo na to však pán Šinály? Na viacerých zastupiteľstvách sa vykrúcal a hlasom ukrivdeného chudáčika sa vyhováral, "ako je to veľa roboty" a "ako to nejde". Potom sa pri otvorení katastra dozviete, že napríklad celé územie Devínskej Kobyly a hlavná cesta v Devíne patrí stredoškolskému profesorovi na dôchodku alebo pozemky parku na konečnej električky číslo 7 na Vinohradoch zas prírodovedkyni z Kramárov. Tá mimochodom "vlastní" možno tretinu Nového Mesta. A viete prečo tento totálny neporiadok? Lebo rotácia kádrov. Pretože pán Šinály je pravým príkladom rotácie kádrov. Jeho príbeh začal v dnes už skrachovanej  Drevoúnii s Alexandrom Rozinom, pokračoval v Medexe-Tatry s bývalým starostom Rače "smerákom" Zvonárom. Do komunálu už kandidoval aj ako občiansky kandidát, aj ako SDKÚ-KDH a neobišiel ani OKS-SDKÚ. V roku 2006 sa stal dokonca mestským poslancom a v roku 2009 ho z tejto funkcie pravdepodobne kamaráti vykopli vyššie - s platom ministra - za hlavného kontrolóra. Kamarátov má asi veľa, vo funkcii ho potvrdili po šiestich rokoch na ďalšie obdobie. Nuž dôchodok z našich daní bude mať kráľovský.

To sú len dva malé príklady sústavného zlyhávania bratislavskej samosprávy. A stále viac platí, že samospráva je určená pre demokratickú spoločnosť, a nie pre Bratislavu.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.


Už ste čítali?