Kto a kedy sprivatizuje Pisztoryho palác v Bratislave

Autor: Robert Puk | 29.6.2017 o 12:02 | (upravené 29.6.2017 o 20:26) Karma článku: 11,60 | Prečítané:  8813x

O Pizstoryho palác na Štefánikovej ulici, keď je takmer opravený z peňazí daňových poplatníkov Nórskeho kráľovstva, začal veľký boj.

Áno, tá privatizácia neprebehne ani zajtra ani pozajtra, ale v najbližších rokoch určite. Zatiaľ je táto nádherná historická budova, národná kultúrna pamiatka, vo vlastníctve hlavného mesta Bratislavy, ktoré ju dalo do správy miestnej časti Staré Mesto. Pred piatimi rokmi do tohto - vtedy zbúraniska vpustilo vtedajšie vedenie radnice občianske združenia súvisiace s kultúrnymi podujatiami, organizovanými najmä v Starom Meste. Bolo po dlhých dvanástich rokoch, kedy bol palác uzavretý, zdevastovaný. Občianske združenia prišli do plesnivej budovy, s totálne deravou strechou, bez kúrenia a s dvorom zarasteným ako tropický prales. Všetci noví nájomníci si svojpomocne  miestnosti vymaľovali, vybrúsili parkety, prispôsobili potrebám, vyčistili dvor a vynosili tony odpadu, zaviedli internet. Samozrejme celý čas platili riadne nájomné podľa tabuliek magistrátu a výdavky za energie.

Začali sa tu organizovať rôzne akcie, Divadlo bez domova divadelné predstavenia, Divadlo Len tak tak a Equiteatro, predstavenia s deťmi a postihnutými, Via kultúra semináre, výstavy, diskusie. Film Europe prehliadky nezávislého firmu a o.z. Projekt Fórum Stredoeurópske Fórum, okrem toho, že dalo zrekonštruovať sochu Lenina - dedičstvo po bývalých nájomcoch, študentami VŠMU, množstvo diskusií a debát na celospoločenské témy. Každý rok aj so svetovými spisovateľmi, akademikmi, ktorí o paláci a nielen o ňom, ale aj o Starom Meste, ďalej písali a šírili informácie. Okrem toho, za vlastné peniaze z Mníchova priviezlo a postavilo Kalinovskú knižnicu, knižnicu známeho spisovateľa a filmovej kritičky, ktorí boli roku 1978 nútene vysťahovaní zo Starého Mesta. Mimochodom, Jána Kalinu a jeho knihu 1000 a jeden vtip iste poznáte, no bol aj tvorcom i slávnej a komunistami zakázanej Tatra revue.

Výsledkom je, že aj preto, kto tu sídlil a čo tu robil, získala radnice Starého mesta na rekonštrukciu objektu takmer 600 000 eur z takzvaných Nórskych fondov.

Budova sa komplet zrekonštruovala zvonka, vymenila strecha, zreštaurovali sa okná. A ako to už býva, zrazu nastal o túto budovu nebývalý záujem. Od januára bola zaradená do siete kultúrnych zariadení Starého Mesta, ktoré, ako sa ukázalo, nemá žiadnu koncepciu, ako palác ďalej využívať. Staré Mesto totiž garantovalo, že 5 rokov budú v paláci výlučne aktivity súvisiace s kultúrou. Nezávislou kultúrou. Ako prvé padla za obeť práve Kalinovská knižnica. Pod zámienkou, že palác potrebuje kanceláriu a zázemie pre vedúcu oddelenia kultúry, ktorá inak sedí v Zichyho paláci a v ďalších asi troch priestoroch v Starom Meste. Jedno z divadiel, znechutené nekonečnými diskusiami o smerovaní paláca, už svoje priestory opúšťa tiež. Ďalší sú zatiaľ ešte v podnájme.

Zo skúseností už viem, že vedenia niektorých radníc a nimi dosadených úradníkov predstavujú pre majetok mesta bezpečnostné riziko. A poznám aj pozadie viacerých poslancov. Obozretnosť je teda na mieste.

Na poslednom miestnom zastupiteľstve, napriek boju a podpore väčšiny poslancov, sa teda bude musieť celá Kalinovská knižnica vysťahovať. Nie, že by o ňu nebol záujem. Naopak. (Áno, vedenie radnice ponúklo, samozrejme, nevyhovujúce náhradné priestory, lebo "chcelo zostať zainteresované".)

Nemám nič proti poslancom, ktorí sa zdržali hlasovania alebo boli proti. Je to ich právo. Len podotýkam, že práve títo ľudia by vôbec nemali sedieť v poslaneckých laviciach. Proti bol Štefan Holčík, bývalý námestník primátora, počas najväčšej rabovačky mestského majetku v rokoch 1990-1994 a dlhoročný mestský poslanec, okrem toho sa pred rokmi podivným spôsobom dostal, ako sa hovorí za korunu, k stredovekej budove pri mestských hradbách, volal sa Dom u striebornej lopaty, a neskôr sa táto budova dostala do súkromných rúk-dobre sa teda nabalil. A vôbec hovorí sa o ňom, že by najradšej predal celú Bratislavu. A to už vôbec ale vôbec nekomentujem jeho politické názory. Miroslav Kollár, ktorý si pred voľbami na svoje plagátiky písal, dnes veľmi populárne označenie občiansky aktivista. O občianskych aktivistoch viem teda naozaj veľa, ale o ňom som nikdy nepočul. Za to viem, že učí na tej podivnej škole sv. Alžbety, kde je kontrolórom. Je presvedčený, že palác patrí "jemu", napokon, jeho syn mal v Pisztoryho paláci svadbu a svadobnú hostinu napriek vtedajšiemu zákazu starostu Števčíka. Viete si predstaviť, ako to vyzeralo po svadbe: hostia rozmlátili vchodové historické dreve, na ktorých ešte dodnes vidieť známky "opatrného zaobchádzania" keďže do sál sa nosili sudy piva a prepravky vína svoje dostali aj historické parkety.

A zvýšený záujem o túto budovu badať aj zo strany zástupkyne starostu Jany Špankovej (bývalé SDKÚ), ktorá kandidovala akože nezávislá. Roku 1991 jej mesto pridelilo luxusný byt v lukratívnej časti Bratislavy, v tej najdrahšej lokalite aj v rámci Starého Mesta. Plus Bratislavský samosprávny kraj, mesto Bratislava a štátne akciové spoločnosti štedro dotujú súkromný podnik jej manžela - internetové noviny skryté pod hlavičkou o.z. Pani vicestarostku spomínam len preto, lebo celé rokovanie prevzala do svojich rúk, aby "odbremenila" starostu Števčíka.

Ale aby som sa nemotal stále dokola. Som presvedčený, za týmto celým je nejakým spôsobom  skrachovaný politik Juraj Miškov, ktorého v poslednej dobe začal palác zaujímať. Napokon, je to jediný z politikov, ktorý za tie roky, čo tu sídlia občianske združenia, si bol za sprievodu samotnej vedúcej oddelenia kultúry Ľubice Janegovej pozrieť palác. Prečo si na Miškova dávať pozor? Preto, lebo vedenie radnice je obsadené jeho ľudmi, od samotného starostu Števčíka, cez prednostu Jesenského, vedúceho referátu prípravy projektov Činčalu - zoznam by bol naozaj dlhý.

Ešte poznámka na záver, ktorá ma donútila napísať tento blog. Počas svojho vystúpenia na poslednom zastupiteľstve, vedúca oddelenia kultúry vedome klamala. A to niekoľkokrát. Napríklad tvrdila, že do paláca chodí denne už dva roky a takmer nič sa tam nedeje. No, nechodí. Začala sa tam objavovať na prelome roka 2016 a 2017, keď sa v paláci ani nič diať nemohlo, pretože prebiehala spomínaná veľká rekonštrukcia, priestory občianskych združení boli obsadené ľuďmi, ktorí reštaurovali okná, fasádu a strechu. Občianske združenia s nimi zdieľali od rána do večera stavenisko, dokonca im boli nápomocní a neraz s nimi zostávali do neskorého večera. Namiesto vďaky prišli klamstvá.

Už viete, prečo tieto obavy? Súčasné vedenie radnice i s poslancami, ktorí im idú po ruke, sú práve tí, pre ktorých mesto Bratislava už prišlo a prichádza o majetok, o jedinečné fungovanie. A v konečnom dôsledku o závideniahodný mestský život, aký chodíme obdivovať do Amsterdamu či neďalekej Viedne. Pôsobenie poslanca Holčíka je to, čo sa dnes v bratislavskom Starom Meste deje, živým svedkom.

P. S. Nechcem sa tu chváliť tým, že moja rodina venovala Starému Mestu milióny eur v pozemkoch a budovách, ktoré si v reštitúciách nikdy nenárokovala. Ale vytáča ma, ak niekto s týmto majetkom narába grobiansky a bez úcty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?