Najkontroverznejší developerský projekt v Bratislave zatiaľ stojí

Autor: Robert Puk | 6.2.2018 o 15:59 | Karma článku: 3,79 | Prečítané:  1123x

Na začiatku treba jasne zdôrazniť: mestu Bratislava nejde o to, aby zakazovalo stavať, robilo prekážky developerom, či blokovalo akýkoľvek zmysluplný investičný projekt.

V našom prípade však ide o projekt, v ktorom by sa dve podnikateľské skupiny a to HB Reavis a JaT vyhli územným a stavebným konaniam, stavali aj na pozemkoch, ktoré patria hlavnému mestu Bratislava a štátu a vyhli sa zaplateniu poplatku za rozvoj, čím by vlastne okradli mesto o niekoľko desiatok miliónov eur.

Na tento plán si zvolili taktiku, že požiadali Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu o vydanie osvedčenia o významnej investícii. Pán Pellegrini však doteraz asi nepochopil, že tento úrad bol vytvorený preto, aby podporoval významné investície v málo rozvinutých oblastiach Slovenska a podporoval tvorbu nových pracovných miest. V Bratislave podľa bežne dostupných informácií máme  viac ako 17 000 voľných pracovných miest. Drzosť, ktorá nemá obdobu. Pri vydaní takéhoto osvedčenia by totiž nebol, okrem iného, problém s vyvlastňovaním pozemkov.

Že projekt v takejto podobe nedostal ešte zelenú a to ani od ústredných štátnych inštitúcii ani od bratislavskej samosprávy by sme mali poďakovať jednému z odborných pracovníkov Pellegriniho úradu, ktorý mesiace spracovával a konzultoval sporné body so všetkými dotknutými ministerstvami, ktoré neskôr vypracovali zásadné pripomienky a vďaka patrí aj skupine neskorumpovaných komunálnych poslancov, ktorí zabojovali v prospech Bratislavčanov: Ondrej Dostál, Zuzana Aufrichtová, Lucia Štasselová, Matej Vagač, Vladimír Sloboda a Ján Karman. Na jednom z posledných mestských zastupiteľstiev tak projekt v takejto podobe odmietlo napokon 25 mestských poslancov.

Niekoľko hodín som strávil so spomínaných pracovníkom úradu podpredsedu vlády, a snažil som sa pochopiť celý projekt, preto vyberiem viacero pripomienok ústredných štátnych orgánov, ktoré sú v tomto prípade zásadné.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: "Stavba podľa materiálu deklaruje vytvorenie 2000 pracovných miest, materiálu však chýba analýza, ktorá by tento odhad doložila. Je potrebné zdôvodniť, že sa nejedná o presun pracovných miest a tržieb už z existujúcich obchodných prevádzok. Žiadame doplniť a preukázať, že predmetná stavba je vo verejnom záujme a že dopravné stavby predstavujú najlepšie riešenie pre dopravu v ovplyvnenom území.

Vlastný materiál nedostatočne zdôvodňuje existenciu verejného záujmu pre realizáciu predmetnej Stavby. Predmetná stavba nie je v súlade s platnými strategickým i dokumentami Hlavného mesta Bratislavy a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky.

Dopravné stavby, ktoré sú súčasťou projektu, neboli verejne podložené výsledkami dopravnej štúdie a výstupmi z dopravného modelu mesta, ktorý bol spracovaný ako súčasť Územného generelu dopravy mesta Bratislavy.

Žiadame špecifikovať a zdôvodniť, ktoré pozemky budú predmetom obmedzenia vlastníckych práv a z akého konkrétneho dôvodu uvedeného v zákone o významných investíciach. Takmer 75 percent Podnikových pozemkov (mimo vodných plôch, t.j. takmer 650 000 metrov štvorcových) je vo vlastníctve štátu, štátnych podnikov a organizácii zriadených ministerstvami a mesta. Investor vlastní len necelých 23 percent Podnikového pozemku. Investičný zámer konkrétne neuvádza, ktoré pozemky budú predmetom obmedzenia vlastníckych práv súkromných osôb a ani ktoré časť investície sa má na týchto pozemkoch realizovať.

V predmetnom materiáli nie sú určené vlastnícke práva dopravnej infraštruktúry a ani špecifikované, ktorý subjekt bude po vybudovaní plánovaných električkových tratí zodpovední za údržbu a prevádzku infraštruktúry.

Predmetný materiál nie je bez vplyvu na rozpočet verejnej správy. Takmer 75 percent Podnikových pozemkov je vo vlastníctve štátu a presahuje podľa hrubého odhadu 100 miliónov eur. Podľa paragrafu 63 čl. 1 zákona 447/2015 o miestnom poplatku za rozvoj nie sú významné investície predmetom poplatku za rozvoj. Bez udelenia štatútu významnej investície predmetných projektom by investor musel zaplatiť Hlavnému mestu Bratislava a mestským častiam Staré Mesto, Ružinov a Petržalka poplatok za rozvoj."

Ministerstvo životného prostredia SR: "Vlastný materiál ani doložka vplyvov neobsahuje posúdenie prínosov navrhovaných dopravných systémov vrátane posúdenia alternatív a verejnej diskusie: Dopravné stavby, ktoré sú súčasťou projektu, neboli podložené výsledkami dopravnej štúdie  a výstupmi z dopravného modelu mesta. Žiadame vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie nakoľko sa domnievame, že predmetné materiály spĺňajú definíciu strategického dokumentu podľa paragrafu 3 odsek 4 zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie."

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR: "Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov identifikoval pozitívne sociálne vplyvy, pričom súčasťou predloženého materiálu je analýza sociálnych vplyvov, ktorá nespĺňa ani základné obsahové požiadavky podľa metodického postupu pre analýzu sociálnych vplyvov (príloha č.4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). Návrh predpokladá vznik 2000 pracovných miest bez bližšej špecifikácie alebo odôvodnenia. Podmienka vzniku pracovných miest je pritom jedna z troch kľúčových podmienok pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii a jej splnenie priamo determinuje oprávnenosť žiadateľa . V októbri 2017 bolo v Bratislavskom kraji neobsadených 17016 pracovných miest. Vzhľadom na výrazný previs dopytu nad ponukou na trhu práve v Bratislavskom kraji je predpoklad vytvorenia nových pracovných miest nejasný."

Úrad pre verejné obstarávanie: "Zdôrazňujeme, že neexistujú dôvody pre skrátené pripomienkové konanie v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády. Skracovaním pripomienkového konania tak podľa nášho názoru dochádza k porušovaniu Legislatívnych pravidiel vlády."

Ministerstvo dopravy a výstavby SR: "Ministerstvo navrhuje prepracovať a doplniť Predkladaný materiál v časti týkajúcej sa rozsahu Podnikového pozemku. Z predkladaného materiálu nie sú zrejmé vlastnícke vzťahy  a lebo iné práva k pozemkom tvoriace súčasť Podnikového pozemku z hľadiska ich nevyhnutnosti na realizáciu významnej investície."

A teraz azda tá najväčšia hrozba: "Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a k návrhu na začatie stavebného konania. Vlastníkom väčšiny pozemkov uvedených v prílohách Predkladaného materiálu je spoločnosť Verejné prístavy a.s. ktorej  100 percentným a teda jediným akcionárom je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom. Pozemok prístavov nemožno darovať či inak previesť do vlastníctva iných osôb okrem štátu. Ak by teda žiadateľ o vydanie osvedčenia o významnej investícii chcel nadobudnúť pozemky patriace spoločnosti Verejné prístavy, čo mu umožňuje Zákon, bolo by to v rozpore so Zákonom o vnútrozemskej plavbe. Nadobudnutie týchto pozemkov súkromnej spoločnosti by samozrejme ohrozilo získanie finančných zdrojov z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra na roky 2014-2020, za ktoré Ministerstvo plánuje zmodernizovať nákladný prístav, verejný prístav, osobný prístav."

Tieto pozemky pritom spadajú pod špeciálny právny režim prioritného investičného majetku a tak nepodliehajú ani záložnému právu, exekúcii ani konkurzu.

"Zimný prístav okrem prekládkovej činnosti zabezpečuje aj funkciu ochranného prístavu pre osobné a nákladné lode v čase ľadochodu, vysokej vody a nepriaznivého počasia. Vydaním osvedčenia o významnej investícii Zimný prístav by svoju funkcionalitu úplne stratil, čím by sa Bratislava dostala do výraznej konkurenčnej nevýhody v oblasti vnútrozemskej lodnej dopravy s priamym dopadom aj na podnikateľské subjekty. Celé toto územie, vrátane dvoch prístavných bazénov je zahrnuté do žiadosti spoločnosti."

Negatívnych vyjadrení zo strany ústredných štátnych orgánov je oveľa viac, je to veľmi smutné čítanie.Takže netreba brániť, aby sa v Bratislave stavalo podľa územného plánu, na svojich pozemkoch a za svoje peniaze. Tento projekt je však súkromný, peniaze prinesie developerom nie nám obyvateľom mesta, nestavajú ani obecné byty, ani škôlky ani nemocnice. V decembri 2017 tak pod tlakom poslancov a bratislavskej verejnosti súkromní investori stiahli žiadosť o vydanie osvedčenia o významnej investícii.

Chcel by som pripomenúť pánovi Pellegrinimu a na adresu jeho vyjadrení, že treba buchnúť do stola a prekričať krikľúňov, ktorí bránia v rozvoji Bratislavy, aby si búchal do stola vo svojej Banskej Bystrici, lebo podielové dane a dane z nehnuteľnosti platí doma - teda v spomínanej v Banskej Bystrici. Je tu v Bratislave vlastne na návšteve a ako vieme, na návštevách sa má správať slušne. Ale on zatiaľ na tomto meste parazituje. Až tak, že mám pocit, že drvivá väčšina Bratislavčanov by bola za to, aby sa hlavné mesto presťahovalo, trebárs aj do Banskej Bystrice, ako to chcel Vladimír Mečiar. Toto mesto by totiž opustilo tisíce nezamestnateľných, ktorí sa povaľujú po rôznych úradoch, vymýšľajú nezmyselné projekty, škodia Bratislave. A my ich tu ešte musíme znášať a živiť.

 

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kaliňák ukázal jednu faktúru za Kiskov let, ostatné najskôr neexistujú

Ministerstvo vnútra ukázalo podrobnosti letov, v rámci nich jedinú faktúru, o ktorej existencii sa už aj tak vedelo.

KOMENTÁRE

Kiskova cena za rodinu sa dá vyčísliť na lety

Čo ak sa na celú vec pozrieme ako na problém zosúlaďovania práce s rodinou.


Už ste čítali?