Aby boli čitatelia v "obraze" a nakoľko na Kolibe bývam viac ako 50 rokov popíšem vám štvrť Koliba. Začína sa pod lesom na Brečtanovej ulici, smerom na Kramáre končí križovatkou na Bárdošovej ulici a ulici na Revíne. Smerom do mesta-konkrétne do Starého Mesta končí Hlavnou ulicou, ktorá sa plynulo napája na Podkolibskú. Smerom k štvrti Stráže končí asi v polovici Hornej Vančurovej ulice nad hydrometeorologickým ústavom a v poslednej časti smerom k štvrti Ahoj končí Brusnicovou ulicou, ktorá pokračuje Krahulčou. V tejto lokalite Kolibu od developerských projektov oddeľuje okrem toho ešte kus lesa.
Určite horšie by sa "luxusné" byty predávali pod názvami projektov: pod Vtáčnikom, pod Strážami a na Roličkách, pri železničnom depe či nad železnicou.
Nebudem detailne popisovať projekty, uvediem len niekoľko postrehov. Grand Koliba, nachádza sa pod Vtáčnikom v oblasti nazývanej Roličky, neďaleko železničnej trate. Nová Koliba sa pripravuje ešte bližšie k železničnej trati, tu je developer veľmi smelý, keď určil vzdialenosť od sídliska k reštaurácii Koliba Expo na Kamzíku na 750 metrov, ja bývam viac ako 2 kilometre od tohoto developerského zámeru, niekoľko metrov od lesa, a vzdialenosť od nášho domu po Koliba Expo sú asi 2 kilometre. Takže nie 750 metrov, ale 4 kilometre. A to už nehovorím o projekte Eleven, ktorý je doslova nalepený na železničnú trať.
Ak chcete naozaj bývať v byte na Kolibe, byt si musíte vybrať v bytovke Brečtanka nad základnou školou, v druhej bytovke na Brečtanovej ulici, alebo v bývalých spojárskych domoch pri kolibskom Tescu, mimochodom veľmi príjemných.
Ďalšou veľkou nevýhodou, je, že takmer všetky tieto projekty majú spoločnú adresu Tupého ulica. A to je dnes aj pre realitných maklérov jedna z najhorších adries v Bratislave. Už existujúce byty v tejto lokalite sú nielen že nepredajné, ale ani neprenajateľné. Prečo? Tupého ulica je totiž obslužnou komunikáciou v majetku Železníc Slovenskej republiky určenej hlavne pre potreby železničného depa. Vedenie železníc sa už vyjadrilo, že jej developermi sľubované rozšírenie a akési napojenie na ostatnú sieť ulíc nepripadá do úvahy, jednak pre ochranné pásmo železníc a jednak nepotrebujú zahusťovanie motorovými vozidlami.
Aby som však na záver nezabudol pripomenúť, všetky tieto projekty s expresnou rýchlosťou popodpisoval šéf stavebného úradu a starosta Nového Mesta Rudolf Kusý a to do roku 2016, keď už magistrát pripravoval Všeobecné záväzné nariadenie, v ktorom zaviazal developerov, platiť poplatok za miestny rozvoj. Do platnosti vstúpilo v roku 2017. Týmto len v spomínanej lokalite doslova okradol mesto Bratislava a Miestnu časť Nové Mesto o 570 000 eur. To sa potom ľahko robia kampane.